Sériu Smrti se smát som si zamilovala už pri prvej časti, no Dvanáct měsíců vo mne zanechalo ešte silnejší emocionálny zážitok. Eleanor Corvin opäť dokázala vytvoriť príbeh, ktorý je magický, nežný, bolestivý aj vtipný zároveň. Knihu, pri ktorej sa v jednej chvíli usmievate nad dialógmi postáv a o pár strán neskôr prežívate ich bolesť spolu s nimi. Tentoraz sa vraciame do Ruín nielen s Emou, ale oveľa viac priestoru dostáva aj Anna. A práve jej príbeh bol pre mňa tým najsilnejším. Anna si so sebou nesie traumy z minulého života, ktoré ju poznačili aj po smrti. Je uzavretá, tichá a voči mužom veľmi nedôverčivá. Svoje emócie skrýva hlboko pod povrchom a často pôsobí, akoby sa bála dovoliť si byť šťastná. O to krajšie bolo sledovať Luciana, ktorý ju od začiatku prijíma presne takú, aká je. Lucian si ma získal okamžite. Je charizmatický, vtipný, sebavedomý a zároveň neuveriteľne trpezlivý a pozorný. Pod jeho humorom cítiť pochopenie aj jemnosť, ktorú Anna potrebuje viac, než si dokáže priznať. Ich vzťah nepôsobí nasilu ani prehnane dramaticky. Naopak – autorka ho buduje pomaly, prirodzene a veľmi emotívne. Každý ich spoločný moment vo mne vyvolával pocit bezpečia, blízkosti a nádeje, že aj zlomený človek môže znova veriť láske. Popri romantickej linke však príbeh nestráca ani svoje fantasy čaro. Ruiny opäť ožívajú vlastnou atmosférou, tajomstvami a problémami, ktoré postavy musia riešiť. Anna sa stáva obeťou prekliatia, Ema bojuje so svojimi schopnosťami a ani jej vzťah s Eskarom nie je bez komplikácií. Napriek tomu kniha nepôsobí preplnene – všetko do seba krásne zapadá a jednotlivé dejové linky sa prirodzene dopĺňajú. Veľmi sa mi páčilo aj to, ako autorka do života hlavných postáv zakomponovala prvky klasických rozprávok. Dodala tým príbehu väčšiu magickosť a jemnú rozprávkovú atmosféru. Hoci je Dvanáct měsíců romantasy, v jadre ide najmä o príbeh ľudí, ktorí sa snažia vyrovnať so svojou minulosťou, traumami a strachom z toho, že zostanú sami. Ak máte radi emotívne romantasy, pomaly budovanú romantiku a postavy, ktoré pôsobia skutočne ľudsky, Dvanáct měsíců si vás získa rovnako ako mňa.

Vitajte späť v Ruinách, vo svete Smrtiek, ktorý nám postupne odhaľuje svoje tajomstvá a záhady jeho obyvateľov.. Môžem úprimne povedať, že druhý diel série Smrti se smát si ma získal ešte oveľa viac ako prvý! Tento príbeh sa mi dostal úplne pod kožu a ja som sa do neho zamilovala.. Týmto príbehom nás prevedie zase Ema, príbeh sa k nej vždy vracia, dozvieme sa viac o jej vzťahu s Eskarom a o tom, ako sa jej život zmenil.. Ale inak tento príbeh patrí Anne a ja som si ju obľúbila úplne najviac. Je poznačená životom a má strach..strach z mužov, pretože jej minulosť je viac než smutná.. Aj tu je príbeh Anny postavený na jednej klasickej starej rozprávke, ktorú milujú snáď všetky malé dievčatká, možno preto mi bol taký blízky.. Aj keď veľa ľuďom sa môže zdať, že tento diel je menej vtipný a chýba mu irónia, ktorá sprevádzala prvý diel, ale za mňa bol práve v tomto druhý diel oveľa lepší a silnejší, rozoberá vážnejšie témy skryté na pozadí príbehu.. Tento príbeh bol naozaj veľmi silný, krásny a naozaj smutný..zasiahol ma na tých správnych miestach..Anna mi bola oveľa bližšia ako Emma a viac som sa do nej dokázala vcítiť..a naozaj ju o Obdivujem, aká bola silná a bojovala so svojou minulosťou.. Každý diel bol za mňa lepší a lepší, takže sa rovno púšťam do posledného dielu a neviem sa dočkať ďalšieho príbehu a veľkého finále!

Myslela jsem si, že po Jednom roce už mě smrtky nemůžou bavit víc. Omyl. Ve druhém díle ze série Smrti se smát sledujeme příběh ze dvou pohledů. Emmy a Anny. Tohle spojení fungovalo opravdu skvěle. Ema je stále sarkastická, chaotická a vtipná. Anna je její pravý opak. Citlivá, empatická a opatrná. Společně tvoří perfektní kontrast a příběhu to dodává úplně jinou energii. Kniha je znovu plná humoru, romantiky, ironie, dramatu i napětí. Jenže tentokrát autorka mnohem víc rozvíjí tajemnou linku a já si neustále skládala dohromady vlastní teorie o tom, co se v Ruinách vlastně děje. Moc mě bavilo i převyprávění Popelky. Protože co když se dívka pro střevíček nevrátila ne proto, že nechtěla… ale protože nemohla? Postavy jsou ještě propracovanější než v prvním díle a jejich vztahy působí mnohem silněji. Smrtky tady navíc nefungují jen jako „nesmrtelné bytosti“, ale jako postavy s vlastními traumaty, strachy a problémy. A právě díky tomu jsem si celou partu zamilovala ještě víc. Tohle pokračování mě bavilo snad ještě víc než první díl… a já už teď čtu další rok v Ruinách.

Dvanáct měsíců je druhý díl série Smrti se smát od Eleanor Corvin — a zároveň kniha, kterou můžete číst naprosto samostatně, bez znalosti prvního dílu. Tentokrát nás do světa smrtek provázejí dvě průvodkyně: Ema, kterou už fanoušci série znají, a nová hrdinka Anna — smrťácká empatička s fatálním strachem z mužů a vášní pro dochvilnost. Autorka opět skvěle pracuje s humorem, ironií a sarkasmus jsou tady doslova zbraně. Postavy jsou živé, přátelství mezi Annou, Emou a Tessou je přesně takový ženský bond, který člověka zahřeje i ve chvílích, kdy příběh zajde do temnějších vod. A temnějších vod se tady nebát — kletba, slábnoucí zrak, první proměna, tajemství Podhradí. Všechno do sebe nádherně zapadá. Kniha baví, dojímá, místy překvapí a rozhodně nenechá vydechnout. Třetí díl Čtyři období nemůže přijít dost brzy. Celá recenze je na mém webu.